Viem, že raz tu už nebude
A poradiť si budem musieť sama
Ale zatiaľ, kým tu je
Ju nežne volám mama
Vonku zbieram prvé snežienky
A rozmýšľam, ktoré z nich jej dať
Hlavou mi víria myšlienky
Ako jej o mojej láske povedať
V ušiach mi znejú rôzne slová
Úžasne milé, nežné
Láska je cit, ktorý zas a znova
Prebúdza sa vo mne
Už vchádzam do útulnej izby
Vyhriatej jej teplom
V ruke hanblivo držím kvety
A zrazu neviem, kto som
Či dieťa drobné
V piesku sa hrajúce
Či dospelý človek
Ktorý vie, čo chce
No v tej chvíli na tom nezáleží
Púšťam kvety
Priamo k nej bežím
Láska nepotrebuje vety
Mama je vzácny kvet
Pri ktorom svoje lupienky rozvíjam
Zložila by som jej k nohám celý svet
Mama je niekto ako ja